contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Dedikas 3.0: Nouvo siy solèy leve nan Pòtoprens
Dedikas 3.0: Nouvo siy solèy leve nan Pòtoprens
  • 27 Novanm 2024
  • | 0

Dedikas 3.0: Nouvo siy solèy leve nan Pòtoprens

Dedikas se yon inisyativ jèn slamer ayisyen an, Jean Wood Jude, pi byen konnen kòm Powèt Silans la. Sa a se yon evènman kiltirèl ki mete aksan sou pwezi ak mizik nan kè Pòtoprens. Evènman an vize bay jèn atis yo yon espas ekspresyon, sitou sa yo k ap travay nan sèn slam ayisyen an.

Dedikas gentan fèt 2 fwa, epi yon twazyèm edisyon prevwa pou samdi 22 desanm 2024 la, nan lokal Soho, ki chita nan Delmas 41, nimewo 16, apati 2h30 pou rive 7h00. Nouvo edisyon sa a se yon kontinyasyon de premye yo, ki te fèt respektivman 8 oktòb ak 20 desanm 2023.

Atis nan dokiman Pwen Enpòtan an

Atis nan dokiman Pwen Enpòtan an

Pou twazyèm edisyon sa a, Dedikas pwomèt odyans li yo yon rankont ak atis slam ki gen plis talan nan rejyon metwopolitèn Pòtoprens. Opòtinite pafè a pou jèn atis sa yo ofri yon eksperyans konplè pou sans espektatè yo. Nan evènman sa a, prezans Poète Silencieux deja konfime, ansanm ak Beven Slameur la, finalis dènye Slam World Cup la; Emmanuel Pacorme, Salvatorré; Steph sovaj la; Slamander; ak anpil lòt ankò. Akote slam la, pèfòmans mizikal ak anpil lòt sipriz yo te planifye pou akeyi patisipan yo. An patikilye, yon gwo defi nan fen evènman an, kote ganyan yo pral kouwone ak tit la nan "Koup pou ane a" epi yo pral resevwa pri anpil.

Envite distenge nan onè

3yèm edisyon Dedikas 3.0 a pral akeyi tou de envite distenge kòm envite onè: pi popilè jounalis literè Dangelo Néard ak Michel Joseph, ekselan prezantatè nouvèl nan RTVC, ki rele "Le Michel". De gwo pèsonalite jounalis ayisyen sa yo, malgre jèn yo, se deja referans nan anviwonman medya peyi a. Onore yo vle di fè modèl siksè vizib pou tout jèn kap chèche enspirasyon. Li enpòtan tou pou mete aksan sou ke Michel Joseph se yon mizisyen, antreprenè, modèl ak anbasadè mak. Dangelo Néard, bò kote pa l, se yon figi enpòtan nan kominote literè ayisyen an. Dany Laferrière menm te dekri li, sa gen kèk ane, kòm "gadyen literati ayisyen an". Kounye a li se direktè Bibliyotèk Nasyonal Ayiti.

Rezon ki fè yon evènman konsa

Rezon ki fè yon evènman konsa

Pòtoprens frape anpil nan vag dezòd, ki afekte tout aspè nan lavi li. Vil la, yon fwa lajwa, te vin tounen yon peyi triste kote son zam yo pran priyorite sou tout lòt bagay. Fè fas ak obsèvasyon anmè sa a, chak moun konsyan gen yon devwa pou reyaji. Dedikas 3.0 se yon repons powetik nan klima vyolans sa a. Yon vil ki plen timoun k ap sove bal se yon vil ki malad, ki grangou pou pwezi. Slam, yon fòm pwezi kontanporen, se yon zouti ekspresyon ki ka geri epi defann bote devan klima dezòd sa a.

Yon zak rezistans

Yon zak rezistans

Dedikas 3.0 afime ke, malgre omniprezans dezòd la, pwezi rete yon senbòl rezistans nan Pòtoprens. Epi li se yon prèv de rezistans pèp ayisyen an te montre depi yo te vin endepandans li. Moun sa yo, byenke teste, rete fleksib. Pwezi, yon senbòl dousè, lapè ak libète, toujou jwenn plas li nan vil la. Lavi, kontrèman ak sa kèk moun panse, ap kontinye grandi grasa efò nou yo. Se yon fason pou nou di se nou ki pou fè peyi nou souri, nan soufle lavi nan chak konplo, pou chak kwen peyi a ka reprann bèlte li ak lespwa li merite.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.